Slovenský Lloyd, spol. s r.o. pôsobí ako samostatná klasifikačná spoločnosť pre schvaľovanie projektov na stavbu, dozorovanie počas stavby a prevádzky plavidiel u lodí vnútrozemskej vodnej dopravy, ako aj dozorovanie kontajnerov, zariadení, materiálov a ďalších priemyselných výrobkov a komponentov vnútrozemských, námorných a zmiešaných lodí rieka – more plavby, vrátane malých a rekreačných plavidiel a jácht. Ďalej dozerá na prepravu nebezpečných a špeciálnych tovarov, ochranu životného prostredia a neznečisťovania vody a atmosféry od prevádzky plavidiel a plávajúcich zariadení.
Slovenský Lloyd, spol. s r.o. Bratislava spolu s Inšpekciou v Komárne (SL) pôsobí ako nekomerčná a nezisková organizácia a slúži pre podnikateľov a tiež prevádzkové organizácie pôsobiace na vodných cestách a plochách od vzniku Slovenskej republiky, t.j. od roku 1993.
História vzniku
V rámci Česko-Slovenskej federatívnej republiky najmä technickí inšpektori pôsobili ako významná súčasť Českého a Slovenského lodného a priemyselného registra (ČSLPR) s riadiacim centrom v Prahe. Na Slovensku okrem inšpekčnej bázy v Slovenských lodeniciach a v Komárne bolo pracovisko v Bratislave a v Košiciach, pri najväčšom výrobcovi hutníckeho materiálu pre stavbu lodí. Predchodcom ČSLPR bol Československý lodný register (ČSLR), ktorého potreba bola priamo naviazaná na veľkú sériovú výrobu lodí v Komárne. 1.decembra 1958 bol vlastne dátumom vzniku samostatnej národnej klasifikačnej organizácie na území bývalého Československa.
Nová etapa činnosti ČSLR nastala až po novele zákona o vnútrozemskej plavbe v roku 1974 a následnej vyhláške podľa ktorých bol ČSLR vyčlenený z rezortu zahraničného obchodu a zaradený do rezortu dopravy ako štátna organizácia Federálneho ministerstva dopravy. Výsledkom dozornej a inšpekčnej činnosti ČSLR bol dokument – Preukaz technickej spôsobilosti plavidla, zariadenia alebo materiálu. Okrem odborného technického stavu najmä plavidiel bol poverenými inšpektormi vykonávaný aj štátny odborný dozor (ŠOTD) na určené technické zariadenia (elektrické silnoprúdové, plynové, zdvíhacie zariadenia a tlakové nádoby). ČSLR zabezpečoval na tieto zariadenia školenia, preskúšavania a budovanie vlastnej siete revíznych technikov a tiež aj vedecko – technických odborníkov zúčastňujúcich sa na tvorbe štátnych a odborných technických noriem, najmä tých, ktoré súvisia s tvorbou svojich „Pravidiel pre klasifikáciu a stavbu lodí vnútrozemskej plavby“.
Medzinárodná spolupráca ČSLR
Prudký rozvoj stavby lodí v bývalom Československu bol stimulovaný aj pre medzinárodné zjednotenie technických požiadaviek na plavidlá a najmä na stavbu lodí, ktoré by garantovali ich technickú bezpečnosť aj v medzinárodnom prostredí a zjednocovali by klasifikačné a ďalšie technicko-technologické, materiálové, ale najmä prevádzkové kritériá. Práve uvedomujúc si tento cieľ bola 15. decembra 1961 podpísaná vo Varšave medzinárodná dohoda v oblasti odborného technického dozoru pre plavidlá a ich klasifikáciu. Dohodu podpísali splnomocnení zástupcovia vlád Bulharska, Československa, Maďarska, Nemecka (NDR), Poľska, Rumunska a ZSSR. Neskôr sa k tejto dohode pripojila aj Juhoslávia, Kórea (KĽDR), Kuba a Vietnam. Táto dohoda vytvorila základ spolupráce klasifikačných spoločností, ktoré ju parafovali a začali pôsobiť v združení – Organizácie technického dozoru a klasifikácie (OTHK).
Združenie OTHK už v roku 1969 vypracovali – Vzájomne uznávané pravidlá pre klasifikáciu a stavu námorných lodí. Ďalšiu a pre ČSLR dôležitým článkom medzinárodnej spolupráce bolo vypracovanie vzájomne uznávaných – Pravidiel pre stavbu lodí vnútrozemskej plavby. Obsahom týchto pravidiel bolo zásadných desať častí: Klasifikácia; Lodné teleso; Zariadenia, vybavenie výstroj; Stabilita a voľný bok; Požiarna ochrana; Strojné zariadenia; Sústavy a potrubia; Stroje; Elektrické zariadenia a Navigačné zariadenia a signalizačné prostriedky.
Na základe týchto spoločných pravidiel bola postavená a aj dnes prevádzkovaná flotila obchodných, technických a pomocných plavidiel pre dunajské a labsko – oderské vodné cesty a vodné plochy. Z technologického hľadiska to boli veľmi progresívne plavidlá, ktoré natrvalo zaviedli do prevádzky samohybné nákladné a osobné lode vrátane rýchlolodí, nahradili zastaralú vlečnú technológiu tlačnou a v technických plavidlách korčekové, sacie, drapákové bagre a ich obslužné a pomocné plavidlá.
Prvé kroky SL
Tak ako došlo po roku 1989 k zásadným hospodársko – spoločenským zmenám, došlo v roku 1993 vo väzbe na rozdelenie Československa aj k rozdeleniu ČLPR na Český lodný a priemyselný register (ČLPR) so sídlom v Prahe a Slovenský Lloyd (SL) so sídlom v Bratislave.
Do oboch týchto spoločností vstúpila s menšinovým podielom uznávaná námorná klasifikačná spoločnosť Germanischer Lloyd AG. (GL). Najmä zo strany SL bol takýto postup logický, pretože v Slovenských lodeniciach v Komárne došlo v tomto období k zásadnej preorientácii výrobného programu v dôsledku utlmenia požiadaviek v novostavbách lodí pre východných objednávateľov a s nárastom výroby malých námorných obchodných lodí pre západných v prevažnej miere nemeckých odberateľov, ktorí požadovali klasifikovať lode podľa predpisov GL.
Odborný technický dozor domácich plavidiel prebiehal podľa dovtedy platných zvyklostí. Bolo to vlastne podmienené pokračovaním platnosti pôvodného federálneho zákona o vnútrozemskej plavbe. Hoci sa už v tomto období SL vytváral nové klasifikačné pravidlá, ktoré boli zosúlaďované s platnými smernicami a nariadeniami ES. Napriek tomu minoritný partner požadoval úplnú kompatibilitu Pravidiel SL s Pravidlami GL, čo niektorých zásadných prípadoch znižovalo technickú bezpečnosť plavidiel s čím zákonite nemohol SL súhlasiť. Tento zásadný rozpor mal aj podtext, že v Nemecku nie všetky plavidlá podliehajú povinnej klasifikácii (okrem osobných lodí a tankerov), pretože pre všetky ostatné plavidlá je dostatočné, aby vyhovovali len národným technickým (policajným) predpisom – Die Schiffsuntersuchunoskomision (SUK). Okrem toho bola zo strany GL vznesená požiadavka na vzdanie sa majoritného podielu, vtedy ešte príspevkovej organizácie Výskumného ústavu dopravného (VÚD) Žilina, ktorý bol v zmysle nariadenia ministerstva dopravy predmetnou klasifikačnou činnosťou poverený. Pre nesúhlasný postup zainteresovaných slovenských subjektov bol takýto postup odmietnutý.
V zmysle platnej Spoločenskej zmluvy ktorou bol SL založený, bol obchodný podiel GL odkúpený a neskôr v roku 2000 odpredaný neziskovej klasifikačnej spoločnosti – Poľskému lodnému registru (PRS) v Gdaňsku. S touto spoločnosťou bola ihneď podpísaná aj dohoda o rovnoprávnej partnerskej spolupráci, čo bolo pre SL veľkým prínosom hlavne pri nezávislom dozorovaní plavidiel vnútrozemskej a zmiešanej rieka-more plavby a tiež s týmito plavidlami súvisiacich priemyselných komponentov pre celú širšiu oblasť vodnej dopravy SR. Zároveň mohol SL obnoviť aj vedecko-technickú spoluprácu v inovovanej medzinárodnej asociácii orgánov technického dozoru a klasifikácie – International Association of Technical Survey and Classification Institutions (TSCI v ruskej mutácii OTHK). Riadnym členom asociácie TSCI – OTHK sa SL stal v roku 2001. V tejto asociácii sa SL angažuje najmä v pracovnej skupine vedecko-technických výskumov (NIR) slúžiacich pre vytváranie nových technických požiadaviek a odporúčaní najmä s cieľom vytvárania nových spoločných Pravidiel pre stavbu a klasifikáciu lodí.